Keď sa rodičia pýtajú: "Čo sme urobili zle?”
- Mgr. Ivana Mihaldová
- 4. 2. 2020
- Minut čtení: 5
Sú ťažkosti, ktorých príčina vzniku je celkom zrejmá. Sú to poruchy, ktoré majú "silný biologický základ". Ich pravdepodobnú prítomnosť môžeme konštatovať na základe objektívnych vyšetrení.
Napríklad. Klinický logopéd pracujúci na neurologickom oddelení bude prizvaný k pacientovi po porážke. Pacient má ťažkosti vyhľadať správne slová, vyslovené slová komolí, hovorí len jednoslovne a nerozumie zložitejším inštrukciám. Logopéd pacienta vyšetrí a zadefinuje ťažkosť ako afáziu. Tento istý pacient absolvoval magnetickú rezonanciu mozgu, na základe ktorej môže lekár konštatovať prípadné zmeny na mozgu - v tomto prípade cievnu mozgovú príhodu.
Dieťa sa narodí s downovým syndrómom. Počas vývinu rodičia registrujú oneskorovanie vo vývine reči — dieťa tvorí na svoj vek menej slov, odpovedá len jednoslovne, nie vždy adekvátne a zaostáva aj v gramatike (skloňovanie, časovanie, …) Psychológ u dieťa zadefinuje mentálne zaostávanie, následne logopéd narušený vývin reči. Opäť — oneskorovanie v psychickom vývine má svoju jasnú príčinu.
U všetkých uvedených prípadoch kvalita, kvantita a celkovo závažnosť symptómov variuje. Nie každý pacient po cievnej príhode má ťažkosti s komunikáciou a nie každé dieťa s downovým syndrómom má narušený vývin reči. Uvedené sú len príklady z praxe. Takto by sme mohli pokračovať v prípade množstva logopedických diagnóz. Artikulačná porucha u detí podmienená skrátenou uzdičkou. Palatolália ako dôsledok rázštepu pery a/alebo podnebia. Dysfágia podmienená sklerózou multiplex . . . Poďme sa ale zamerať na deti.
. . . čo deti, ktoré sa vyvíjajú primerane?
Matka nemala žiadne ťažkosti počas tehotenstva ani počas pôrodu? Žiadne genetické poruchy? Žiadne úrazy? Jednoducho — normálne sa vyvíjajúce dieťa?
Ďalej bude text predovšetkým o oneskorovaní sa vo vývine reči, fonologických poruchách a vývinovej dysfázii. Väčšinou sa jedná o vyšetrenia, ktorých záver sa nie vždy jednoducho vysvetľuje. Rodičia nás zavaľujú otázkami typu — ako sa to mohlo stať? V rodine takéto problémy nikto nemal. Je to genetické? Je to vrodené? Spravili sme niekde chybu?
Názorov je niekoľko.
Podľa MKCH - 10 (medzinárodná klasifikácia chorôb 10. revízia) ťažkosti zadefinované v logopédii sú zaradené medzi tzv. “Fkové” diagnózy — duševné poruchy a poruchy správania, konkrétne poruchy psychického vývinu. Keď si pozornejšie prejdete tieto diagnózy, nájdete tam všetko od vývinovej dysfázie cez dyslexiu a autizmus až k opozičnej vzdorovitej poruche, ADHD či súrodeneckú rivalitu. Jedná sa o také ťažkosti, ktorých príčina ešte doteraz nebola jednaznačne zadefinovaná.
Existuje množstvo výskumov, ktoré sa zaoberajú príčinami vzniku takýchto ťažkostí. Medzi hypotézami nájdete drobné odchýlky vo fungovaní mozgu na neuronálnej úrovni, porucha v utváraní synaptických spojení, dedičnosť a tomu podobné. Za rizikové faktory sa považuje napríklad pôrod cisárskym rezom alebo časté zápaly horných dýchacích ciest. V zásade sa uvažuje o multifaktoriálnej príčine - kombinácia vnútorných faktorov (povaha dieťaťa, jeho vnútorné prežívanie, fungovanie jeho nervovej sústavy ako celku atď) a vonkajších faktorov (rodinné prostredie, výchovný štýl, prostredie komplexne atď.)
Prvou z možností sú teda predovšetkým spomínané odchýlky vo fungovaní mozgu. Tieto sú odbornou verejnosťou prijímané najviac, sú všeobecne prijaté za pravdivé.
Druhá z možností je komplexnejšia. Čoraz viac sa v spoločnosti odborníkov pracujúcich s psychickým vývinom hovorí o faktoroch predovšetkým vonkajších. Človek je komplexná bytosť a nedá sa hovoriť o zdravom psychikom vývine bez zdravého fyzického vývinu. Nehovoríme teraz o prevencii zdravotných ochorení — virózy, chrípky a pod. Hovoríme o tzv. “nahrávaní programu”. Ako je to myslené ?
Keď sa dieťa narodí, schopnosti a zručnosti nadobúda učením a zrením. Nervová sústava takéhoto dieťaťa je zdravá a plne funkčná, čakajúca na svoj program. V tomto prípade program predstavujú stimuly — ich kvalita a kvantita — a jednoduché skúsenosti.
Rozdiel v učení medzi dieťaťom 200 rokov dozadu a dnešným dieťaťom nie je vlastne žiadny. Máme však niekoľko dôvodov pochybovať o tom, s akými stimulmi a skúsenosťami sa naše deti dostávajú do styku.
Aby mozog nahrával svoj program dostatočne a správne, v počiatočných štádiach vývinu nesmú ostať v zabudnutí v prvom rade základné zmysly. Čo naše deti vidia? Čo počúvajú? Čoho sa dotýkajú a ako sa dotýkame my ich, čo si ohmatávajú? Aké vône a pachy vnímajú? Ako, kde a koľko sa hýbu? Čím ich kŕmime? Aké majú rovnovážne schopnosti? Mohli by sme pokračovať.
Tu je dôležité rozlišovať kvalitu a kvantitu stimulov. Naše deti sú väčšinou deprimované v kontexte kvality (charakteru) aj kvantity (množstva) a kvalita je často nesprávne chápaná. Rodičia sa často bránia, že dieťaťu doprajú tie najdrahšie hračky, autíčka na baterky, drahé topánky atď. Deti ale potrebujú cítiť zem pod nohami, hojdať sa na hojdačkách, hrabať sa v zemi, chytať do rúk najrôznejšie štruktúry, chodiť ufúľané, kde-tu si obiť koleno, skákať po kalužiach, obliať sa, prelievať vodu, vykladať predmety zo skriniek a balansovať na obrubníkoch. Zdá sa vám to povedomé? Áno — toto sme si zažili pravdepodobne všetci, no našim deťom to už len málo doprajeme. Bojíme sa, aby si neublížili, nechceme, aby sa ufúľali, nebaví nás s nimi dookola odkladať vytiahnuté hrnce, utierať po nich vyliatu vodu alebo 200x im prezliekať zababrané tričko od jedla. Samozrejme - existujú hrnice. O nich ale v inom príspevku.
Pri vyššie spomenutých aktivitách môžeme hovoriť o nahrávaní najzákladnejšieho programu, bez ktorého môžeme len hádať, prečo sa u dieťaťa nerozvinula omnoho vyššia funkcia ako je napríklad akákoľvek jazyková shcopnosť.
Niet divu, že takéto deti začínajú naberať veľmi charakteristický dojem. Sú akési nekoordinované, všetko im padá z rúk a podkýňajú sa o vlastné topánočky.
Na jednej strane teda stoja ťažkosti objektívne dokázateľné a na druhej strane objektívne nedokázateľné. V prípade terapie u takýchto detí vznikajú "dva tábory". Jedna strana razí teóriu ľahkých mozgových deficitov s ktorými sa prakticky narodíte a druhá nedostatočné množstvo a charakter stimulov počas vývinu. V prvom prípade sa bude terapia zameriavať na odstránenie symptómov, v druhom prípade — okrem spomenutej symptomatickej terapie - dostanete tiež rôzne úlohy, ako u dieťaťa doladiť spomenutý základný program. Na to sú využívané viacere metódy. Niektoré sa stretávajú s nesúhlasom odborníkov a niektoré ľahko prechádzajú do hlavného prúdu.
Treba zdôrazniť, že v každom "tábore" nájdeme odpovede, nakoniec nás to dovedie do ich stredu, a teda do miesta, kde genetická výbava kooperuje s prostredím. Dieťa dedí z niekoľkých generácii, taktiež niektoré genetické mutácie (a tým nemyslím len veľký viditeľný syndróm, ale aj mnohé neurodivergencie, teda odchýlky vo fungovaní mozgu ako je dyslexia, autizmus či obsesívno-kompulzávna porucha) vznikajú, respektíve sa formujú aj počas tehotenstva. No netreba zabúdať ani na podmienky prostredia a na to, že aj TO sa výrazne podieľa na vyjadrení génu samotného. Keď sa povie genetika, tiež si netreba predstaviť jeden konkrétny gén, ako je to napríklad pri Huntingtonovej chorey, ale niekoľko, ktoré v súhre môžu spôsobiť - áno - aj logopedickú ťažkosť. Odpoveď teda nebude v delení na tábory, nie je všetko "chyba rodičov", no ani sa nemôže všetko zhodiť na genetickú výbavu.
Použitá literatúra
Nepublikované prednášky a informácie z praxe
It’s Not Necessarily ADHD / Nemusí ísť o ADHD (stránka) - https://www.psychalive.org/its-not-necessarily-adhd/
ADHD: A Destructive and Disempowering Label; Not an Illness/ ADHD: Deštruktívna a znemožňujúca nálepka, nie ochorenie (článok) - http://behaviorismandmentalhealth.com/2015/07/24/adhd-a-destructive-and-disempowering-label-not-an-illness/
Diagnosis and management of attention-deficit/hyperactivity disorder in children, young people, and adults: summary of NICE guidance (odbroný článok) - https://www.bmj.com/rapid-response/2011/11/02/adhd-neither-disease-or-disorder
No, There Is no Such Thing as ADHD/ Nie, neexistuje taká vec ako ADHD (článok) - https://www.psychologytoday.com/us/blog/the-theater-the-brain/201503/no-there-is-no-such-thing-adhd
Medzinároná klasifikácia chorôb (MKCH - 10) / V. kapitola - http://data.nczisk.sk/old/infozz/mkch/mkch-10/cast0500.pdf
Komplexní rehabilitace vývojových poruch řeči - http://www.hlascentrum.cz/?page_id=712
Komplexný prístup k vývinovým poruchám reči - https://www.rehabilitacia.sk/archiv/cisla/3REH1992-m.pdf
NTC systém učenia - http://ntclearning.com/
FABIAN, Adelaida. Orofaciálna a bazálna stimulácia. 2014. Havl. Brod: Tobiáš. ISBN 978-80-7311-145-8.
KEREKRÉTIOVÁ, Aurélia et al. Logopedická propedeutika. 2016. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 978-80-223-4164-6.
KEREKRÉTIOVÁ, Aurélia et al. Logopédia. 2016. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 978-80-223-4165-3.
LOVE, Russell - WEBB, Wanda. Mozek a řeč. 2009. Praha: Portál. ISBN 978-80-7367-464-9.
Komentáře