(Dlhodobé) dojčenie a pitie z fľaše z hľadiska logopédie

Mgr. Ivana Mihaldová
před 3 dny
Minut čtení: 6

Aktualizováno: před 1 dnem

Vnímam, že túto tému treba rozpracovať, nakoľko informácii je mnoho, rovnako ako aj názorov. Ale téma je to citlivá len z jedného jediného dovodu a to z toho, že spoločnosť má k tejto téme rozne názory. Čo ale citlivé a krehké nie je, je vedecká báza štúdii, ktoré opakovane dokazujú jediné - a to pozitíva dojčenia, aj toho dlhodobého.

Na tomto obraze možeš vidieť olejovú maľbu Gustáva Mallého z roku 1938 s názvom “šťastná matka”, ktorý nájdeš v oblastnej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, pripájam vlastnú fotografiu. V SNG možeš nájsť aj iné jeho diela, napríklad aj dielo s názvom “dojčiaca matka”, kde celkom dobre vidieť, že dojčené dieťa je staršie. Rok 1938 pritom nie je prvým, kedy začali vznikať obrazy vykresľujúce matky dojčiace svoje staršie deti. Dojčenie je prirodzené, dojčenie starších detí (viac ako 2) je prirodzené tiež. To je odkaz týchto malieb.

Čo sa deje v súčasnosti je postupne nahrádzanie dojčenia fľaškami, postupné zužovanie čeľustí, zmeny tvárovej časti lebky spolu so sinusami, čím sa menia aj podmienky pre dýchanie.

Nehovorím, že uvedené má na saba dokzateľnú a jedinú návaznosť. Je ale úplne reálne možné tvrdiť, že dnes už omnoho častejšie podávanie výživy fľaškou je jedným z faktorov, ktoré negatívne ovplyvňujú konečný stav čeľustí. Dojčenie a fľaška sú ale diametrálne odlišné situácie, prečo?

Rozdiel medzi saním na fľaši a na prsníku je markantný

Hneď na úvod treba povedať, že sanie na prsníku je kvalitou úplne niečo iné, ako sanie na fľaši, sanie palca alebo cumľa, pričom argumentujúci proti dojčeniu toto často prehliadajú. Ako prvé nám udrie do oka rozdiel v tvrdosti, materiále. Fľaša je tvrdá, bez ohľadu na to, aký vyberieš materiál alebo tvar. Jej pevnosť sposobuje to, že má kapacitu vytláčať tvrdé podnebie smerom nahor a vytvárať tzv. gotické podnebie. Nielen to. Mení sa konečný tvar čeľustí, ktoré budú užšie, zuby nebudú mať miesto a možu ostať krivé. Už v tomto momente máme možnú príčinu ťažkostí s rečou. Rovnaké platí o cumli aj palci, pričom k tomu celému možeme prihodiť otvorený zhryz (známe ako maloklúzie) a celkový pokles tonusu orofaciálneho svalstva, kde okrem tých tvárových svalov zahŕňame aj svaly jazyka, čo je - dá sa povedať - hlavný artikulačný sval.

Na rozdiel od dojčenia, respektíve sania na prsníku, kde je situácia diametrálne odlišná. V prvom rade, prsník je dostatočne makký a plastický na to, aby sa prisposobil štruktúram dutiny ústnej a nevytláčal tvrdé podnebie nahor. Dejú sa tu okrem tohoto aj ďalšie fascinujúce procesy. Pri saní z prsníka dieťa používa aj svaly hýbajúce sánkou, ktoré sa pri pití z fľašky nezapájajú, tam sa hýbe predovšetkým jazyk primitívnym sposobom a svaly vytvárajúce perný uzáver. Tým pádom sa počas dojčenia cvičia aj žuvacie svaly, a tvarujú tak tvárovú časť lebky. Okrem toho, že to vytovára priestor pre zuby a čeľuste rastú viac do šírky ako do dĺžky, posobí to ako posilňovňa pre jazyk. Ten sa pri satí na prsníku može pohybovať správne. Čo to znamená?

Suckling vs. sucking a “embryonálne prehĺtanie”

Prvá vec bol teda materiál, druhou je mechanizmus sania.

Pojem embryonálne prehĺtanie nie je už správny, ale keďže sa často používa, zahrniem ho tu pre zlepšenie porozumenia problematiky. Vec sa má takto.

Dieťa sa rodí ako balíček reflexov, ktoré mu umožňujú prežiť. Je to tak preto, lebo nemá zrelú nervovú sústavu a vyššie mozgové centrá zodpovedné za voľové pohyby ešte “nedozreli” (nepoprepájali sa zo zvyškom, nedošlo ešte k myelinizácii, synaptogenéza je ešte len na počiatku). Práve suckling (nesprávne označované ako embryonálne prehĺtanie a nesprávne zlučované s pojmom sucking) je jedným zo spomínaných reflexov. Po spustení hľadacieho reflexu (pri stimulácii kútikov úst alebo hornej pery), kedy sa bábatko natáča za prsníkom sa otvárajú jeho ústa. Hľadá prsník. Keď ho nájde, tento vchádza šikmo nahor k hornému podnebiu, až sa bradavka ľahko dotýka makkého podnebia. Ústa sú doširoka otvorené, sucklingový reflex sa spúšťa dotykom tvrdého podnebia. Práve preto je tak podstatné hlboké prisatie bábatka. Touto polohou sa teda spúšťa suckling, kedy sa jazyk bábatka posúva dopredu a dozadu, popod prsník, mlieko sa tak uvolňuje z prsníka jeho stláčaním (to chce silu). Jazyk je vačší než sa zdá, vypĺňa celú spodinu ústnu, a tým pádom sa nehýbe len to čo vidíme ako “jazyk”, hýbe sa celá sánka. Týmto sa obojstranne stimulujú žuvacie svaly, medzi nimi musculus temporalis, pterygoideus lateralis či risorius. Tento pohyb je umožnený aj na fľaši a cumli, a to je problém z dlhodobého hľadiska. Prečo?

Ako dieťa zreje, okolo 3.-4. mesiaca sa sucklingový vzorec mení na suckingový, ktorý je zrelší a efektívnejší z hľadiska získavania mlieka. Ide o pohyb jazyka nielen dopredu a dozadu, ale aj nahor a nadol. Matka može túto zmenu vypozorovať napríklad tým, že dieťa trávi menej času na prsníku, pričom ostatné faktory ako spokojnosť bábatka na prsníku či jeho prospievanie ostávajú. Je to tiež čas, kedy je dieťa omnoho pevnejšie a aj v hrubej motorike vidíme, že voľové pohyby preberajú prim, primitívne reflexy integrujú. Aj suckling je primitívny reflex, ktorý integruje niekedy v rozmedzí od 6-12 mesiaca.

A tu prichádza ten fľaškovo-cumľový problém. Sanie na nich umocňuje a podporuje sucklingový vzorec, teda predozadný pohyb jazyka a orány vývin dieťaťa tým degraduje, tonus v orofaciálnych štruktúrach klesá. Ten pokročilejší vzorec totižto nie je možné na nich realizovať, to je možné len na prsníku, keďže je absolútne prisposobivý a tvárny.

Kým teda dlhodobejšie dojčenie nič len stimuluje potrebné svaly a ide ruka v ruke s vývinom, fľaša je tá, ktorej dlhodobé používanie sposobuje problémy. Nejde ruka v ruke s vývinom - ide opačne, a to práve tým, že podporuje vývinovo mladší vzorec sania a všetko čo s ním súvisí

Nehovoriac o tom, že pri saní z fľaše sa absolútne nezapájajú svaly hýbajúce sánkou, čím sa problémy len nabaľujú. Sanie na prsníku teda skutočne posobí ako posilňovňa, pretože okrem všetkého čo tu padlo, sanie na prsníku vyžaduje od dieťaťa úsilie a energiu, veď sa nejeden krát pritom aj spotí. Prečo asi?

Kazí sa (dlhodobým) dojčením pokojová poloha jazyka?

V skratke - absolútne nie. Pripájam túto štúdiu a túto štúdiu, ktorá sledovala celkom peknú vzorku detí a zisťuje, že dlhodobé dojčenie práveže zvyšuje šance, že dieťa bude dýchať nosom, tým pádom jazyk zaujíma spomínanú pokojovú polohu, kde sa jeho špička opiera o zadné rezáky a dychová vlna teda prechádza nosom. V tejto štúdii dokonca nájdeš výrok, že dojčenie po 5. mesiaci života posobí ako protektívny faktor proti strate perného uzáveru, cháp, dojčenie po tomto čase zvyšuje šance, že pery (a vobec všetky svaly perám napomáhajúce v tom byť zatvorené) budú dostatočne silné na to, aby sa udržali spolu. Tým pádom má dieťa ústa zavreté a dýcha nosom, tým pádom je pokojová poloha jazyka dosiahnutá.

Možno ťa matie obraz, ako má dieťa prsník v ústach a spí na ňom, a pritom je predsa jazyk položený dole, no nie? Áno. Toto ale neovplyvňuje to, v akej polohe bude jazyk vtedy, keď dieťa prsník v ústach nemá. Toto ovplyvňujú iné faktory, a tie sme si vypísali vyššie. Je to práve tonus jazyka a vobec všetkých ostatných svalov, ktoré držia štruktúry na tvári a vnútri lebky v správnej polohe. Keď spíš na chrbáte cez deň Ti nohy fungujú. Prečo? Lebo majú dobrý tonus, nie preto, lebo s nimi stále kráčaš, aj keď spíš. Dá sa to asi uviesť ako príklad, nie?

V závere tohoto odstavca podškrtnem význam dobrej pokojovej polohy jazyka, ktorá teda stelesňuje špičku jazyka za hornými rezákmi, zvyšok jazyka sa podtlakom dvíha k tvrdému podnebiu a teda pokiaľ človek nerozpráva, ústa sú zatvorené. Je esenciálna pre správne dýchanie, vývin orofaciálnych štruktúr - a teda aj estetiky tváre - a artikuláciu. Taktiež sa zitilo, že dýchanie ústami je faktor pri vzniku alergii.

Takže záver?

WHO odporúča dojčenie v dĺžke 2 roky a viac. Dojčenie je pomoc imunlogická, emocionálna, sociálna, dokonca kognitívna (áno, existuje štúdia dokazujúca lepšie rozumové schopnosti dojčených detí) a tiež fyziologická, kde máme všetky logopedické faktory, artikuláciu a pokojovú polohu jazyka ovplyvňujúcu ďalších X faktorov nevynímajúc a ortodontické, kde patrí vývin čeľustí. Ešte raz. Dojčenie je pre všetky svaly, ktoré sa podieľajú na výslovnosti, posilňovňou. To, že spoločnosť má názor na dlhodobé dojčenie a ten je často negatívny nezmaže výsledky štúdii a reálne dokazy. Dlhodobé dojčenie je prirodzené, pitie z fľašky nie je.

Čo možu byť teda negatívne faktory v tejto téme?

Nenechávajte dieťa rozprávať s prsníkom v ústach. To by bolo jediné, čo by som povedala. A robí to niekto? Asi nie.

Je tu jedna tepma ktorú spomeniem v súvislosti s jedením a rozhodne sa jedná o silný faktor v orálnom vývine. A to je sposob prikrmovania. Na Slovensku sa hojne odporúčajú kaše. Fakt, že nutrične sú odporúčané recepty pre deti nepostačujúce vedia všade, kde sa odporúča deťom od 6 mesiacov jesť jedlo rodičov a vyhýbať sa detským jedlám, alebo ich dávať občas. U nás však ešte stále prevláda kašovitý prístup, a postupné veľmi rigidné zavádzanie potravín - spolu s kapsičkami, chrumkami a džúsom z fľašky sa to celé naťahuje znepokojujúco dlho. Áno. Toto je presne to, čo u detí prevláda príliš dlho a reálne má dopad na vývin artikulácie a orofaciálnych štruktúr - nie dojčenie. Preto aj ja odporúčam pevnú stravu už od 6. mesiacov, od nástupu samostatného sedu povinne a zavádzanie tekutín formou pohára, neskor slamky. Fľašu a sŕkalku spolu s detskými potravinami možeme pokojne vynechať. Ak Ťa zaujíma téma príkrmov, pokojne mi napíš.