Heslo "kráčaj pomaly" vzniklo asi 2 mesiace po mojom pôrode. Snažím sa ho držať, čo je aj dôvod, pre ktorý som prednedávnom opustila sociálne siete, kde som pôvodne tvorila príspevky dotýkajúce sa rodičovstva, jógy a neurovývinu. Mnohé z nich postupne prenášam tu, a tu budú pribúdať aj ďalšie.

​

Web ako taký ale vznikol už v roku 2018 (wow, 7 rokov dozadu), pretože som to vnímala tak, že nie je nič horšie, ako opakovane narážať na fóra a články, ktoré vyťahujú zo situácie len to najhoršie, alebo naopak - keď sa zložité veci zľahčujú. Niekedy sa tak obávame pre niečo, čo vôbec nie je hrozbou alebo naopak zľahčujeme vážnu situáciu. V oboch situáciach človek potrebuje pomoc vo forme porozumenia svojmu vlastnému problému. Jednou z najväčších bariér na ceste k tomuto porozumeniu je spôsob, ktorým sa informácie podávajú. Bohužiaľ - sila slova sa často neberie do úvahy a v kombinácii s tak paradoxne tvrdým odvetvím ako je zdravotníctvo ľudia od odborníkov odchádzajú demotivovaní a často nahnevaní. Ťažkosti sa nekomunikujú, čudné výrazy v správach ostávajú porozumené len lekárom a pacient s totálnym odporom prechádza od dvier k dverám, aby mu niekto konečne vysvetlil, čo mu to vlastne je. 

​

Cieľom kráčaj_pomaly nie je teda v žiadnom prípade vytváranie hrubej línie medzi svetom odboru v ktorom pracujem a ľuďmi. Práve naopak. Informácie v oblasti zdravia patria všetkým, ktorí o ne stoja. Nie preto, aby si pomohli sami, ale preto, aby vedeli, kedy sa to už nedá. 

V rámci toho je pre mňa dôležitých pár slov. Dve konkrétne. Slovo celostne. Niekto tento prístup nazýva zastaralým, niekto dokonca ezoterickým. Pre mňa nie je ničím iným, len celostným, bez zachádzania do extrémov, ktoré bohužiaľ niekedy vidím (rôzne kvapky na pitie, prípravky, energetické disky). Tu sa opäť vraciame k úvodu - každý odborník má svoj podpis a argumentácia na tomto poli by bola zbytočná. Každý pracuje inak a ja patrím medzi tých, ktorí pracujú celostne - to v skratke znamená, že telo a myseľ vnímam ako celky, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú. Nie je teda žiadnym prekvapením, keď unavený alebo rozčúlený pacient s afáziou hovorí horšie, ako keď je v pokoji a oddýchnutý. Celostne teda znamená vedieť vytvoriť atmosféru a miesto, kde sa bude človek dobre cítiť - trebárs aj na lavičke v parku. Znamená to vedieť nadviazať dôverný vzťah a neutnúť človeka v momente, keď mu je do plaču. Celostne znamená chápať, že pacient je v prvom rade človek - vo svojej podstate rovnaký ako my, ktorý má či nemá rád humor, ktorý nám rád či nerád podá ruku alebo nás stisne. Logické. Nie?

Aby sme s tou celostnosťou ale nezašli do extrému a neriešili tak nesúvisiace veci, ďalší dôležitý pojem je funkčne. Pre každého z nás je funkčné niečo iné a každý z nás má iný cieľ. Tento cieľ je dôležité nasledovať a nevnucovať niekomu niečo, čo opakovane odmieta. Je to fascinujúce, no často sa stáva, že vyšetrenia nám ukážu ťažkosti v rôznych oblastiach, no za bežných okolností a v prirodzených podmienkach človek túto ťažkosť nemá. Z funkčného hľadiska teda nemá význam človeka s týmto zaťažovať a treba sa sústrediť na to, čo mu doslova a do písmena "nefunguje" v bežnom živote a bráni mu to v dosahovaní dobrej kvality života.

​

To znamená, že sú veci jednoznačné, kde netreba pridávať na komplikovanosti, no a potom sú veci zložitejšie, poprepletané a komplexnejšie. A tam - je dôležitý nadhľad a správne zachytenie všetkých možných súvislostí.

​

...okrem tej logopédie... je tu jóga. Moje dve veľké prednášky v oblasti jógy mi dali príležitosť sa podeliť nie ani tak o moje osobné skúsenosti, ako skôr o moje osobné bádanie z prepájania týchto dvoch nesúvisiacich vied. Stojím si za tým, že žiadneho pacienta s logopedickými ťažkosťami za žiadnych okolností jogou nevyličime (áno, dostala som túto otázku), ale množstvo princípov, ktoré stoja za úspešnou logopedickou terapiou stoja aj za úspešnou jogovou praxou. Nič viac, nič menej. Základom oboch je možnosť a realita "zmeny", bez ktorej by rehabilitácia ani joga nikdy nemohli reálne fungovať. V oboch chceme meniť a chceme aj stabilizovať a princípy na dosiahnutie týchto cieľov sú celkom podobné. Sústavnosť, disciplína, schopnosť mozgu sa za určitých podmienok funkčne reorganizovať.​​