Nudím sa, mama!

"Výborne," povedala by som.

V dnešnej vysoko premotivovanej a na výkon orientovanej spoločnosti je takáto veta hriech. Nuda je dnes negatívnym ukazovateľom výchovy. "Rodič nerobí dosť, aby bolo dieťa zabavené" ... "nerobí dosť, aby v niečom stopercentne vynikalo". Smutný pohľad. Snažia sa tak veľmi zabezpečiť svojmu dieťaťu TO najlepšie, že kdesi v procese aj zabudli, že oni sú TO najlepšie a ostatné sa pridá či nájde. A čo je to TO ostatné?

Neviem síce, kedy a kde tento trend začal, no viedol k tvorbe katastrofálnych hračiek, ktoré sa často pokúšajú nahradiť človeka, viedol k stiahnutiu sa z prirodzeného ihriska s názvom "príroda". Škriabanie sa po stromoch, pozorovanie oblakov a hra v potoku sú dnes témy kníh, akoby nieže z čias minulých, ale možno hudba budúcnosti. Lebo dnes máme hovoriace hračky, hovoriace knihy, telky, rádiá a bábätko si už ani pospať nemôže bez toho, aby nad ním nevisela nejaká príšera.

A keď príde na nápady stimulujúcu nudu alebo nič len mindfulness a pozorovanie svojho okolia, ostaneme zhrození, akoby to bola nejaká prehra. Moje dieťa sa nudí. Katastrofa!

---

Nezachádazajme do extrémov.

Nízka kvantita (málo) stimulov je jedným z rizík, ktoré môžu viesť k oneskorovaniu sa vo vývine ako takom. Dieťa nedostáva dostatočné množstvo príležitostí alebo spôsobov, ako si rozvinúť svoj potenciál. To je veľká smola.

O čom sa však už málo hovorí, je zahlcovanie detí, senzorický overload, ich prestimulovanie, teda príliš vysoká kvantita stimulov. Dnes nie je žiadnou výnimkou dieťa s X aktivitami a krúžkami, školský systém prispeje X domácimi úlohami, rodičia im pridáme nesprávnou výživou a hneď sme tam, kde sme nechceli byť.

---

Ako presycujeme zmysly dieťaťa, aneb senzorický overload

Rozprávajúce hračky. Sú skutočne nevhodné, pretože nielenže hlas, ktorý z nich vychádza je syntetický, ale zoberme si, že je to opäť niečo, čo sa snaží nahradiť ľudský kontakt. Bábätko samozrejme potrebuje počúvať ľudský hlas, aby si rozvíjalo svoju reč, ale prečo to má robiť za nás nejaká hračka? Nehovoriac o kvalite zvuku. Omieľam túto vetu kam prídem, ale skutočne - dieťa sa vyvíja v sociálnom kontexte. Môžeme ho zavaliť hračkami, nikdy nebudú nositeľmi takej kvality, ako je jeden jediný človek, s ktorým dieťa trávi kvalitný čas. Ďalšie negatívum takýchto "vraj pomocníkov" je to, že bábätko pri nich stráca príležitosť učiť sa kauzalite, a teda tomu, že reakcia je výsledkom jeho akcie a taktiež tomu, že má moc ovládať svoje okolie. (Tu podotknem, že nie - bábatkovský plač a potreby nikdy nenesú manipulatívny náboj. Nikdy.) Ak mu dáme hrajúcu či rozprávajúcu hračku, nemusí robiť absolútne nič. Kdežto pokiaľ musí urobiť niečo preto, aby hračku "spustilo", rozvíja si minimálne spomínanú kauzalitu. Uprednostňujme radšej hračky, pre ktorých "spustenie" musí bábätko aj niečo urobiť.

Televízia, tablet, telefón, počítač. Nebudem sa rozpisovať o niečom, čo na nás útočí z každej strany. Nenapíšem tu nič, o čom by sa v našej spoločnosti už nehovorilo. Samozrejme sa prikláňam ku Gaborovi Maté, že približne do 3 rokov by sa dieťa nemalo anilen stretnúť so žiadnou formou čierneho zrkadla. Vieme sami na sebe, že títo pomocníci sú zostrojení AJ tak, aby sme boli na nich závislí. A to veľmi rýchlo. Ale opäť - zdravý rozum. Sama viem, že sa to tak úplne zrealizovať nedá. Nemusíme nič nikam zamykať a fajn rozprávka pre staršie dieťa nie je žiadny hriech. Lenže popri Labkovej Patrole a Frozen Maťko a Kubko či Jurošík vyzerajú ako staré šunty, popri ktorých sa dieťa nič nenaučí. Opak je pravdou. Ak mám byť úprimná, sama sa teším, ako si ako rodina pozrieme Maťka a Kubka a potom spoločne rozoberieme, čo sa tam dialo, kde, prečo a ako sa to vyriešilo. Lebo TO je to, čo sa logopéd pýta 4 ročného dieťaťa. "Máš nejakú obľúbenú rozprávku? Povedz mi o nej." Naratíva. Dieťa si často vyberá moderné rozprávky (či čo to vlastne je), kde ale nemá šancu zachytiť úvod, jadro a záver, lebo je natoľko predimenzovaná, je tam XY postáv a dejových línii, že sa stratí skôr ako začne. Naratíva sú veľmi dôležitou súčasťou vývinu, nakoľko je to počiatok komplexného uvažovania, schopnosti argumentácie, opisu deja a prerozprávania - skratka, základ pre pokročilý dialóg. Tablet a telefón majú zase mizivú šancu akokľvek rozvinúť jemnú motoriku. Stláčanie obrazovky sa len ťažko vyrovná s krájaním zeleniny povedzme, alebo hľadaniu ideálnych kameňov na žabky. Dalo by sa hneď z úvodu škrtnúť všetky tieto veci a napísať tu "nevhodné".

Materiály a výzor hračiek. Estetika je skutočne subjektívna záležitosť, ale odhliadnuc od toho, že sa mne osobne (čo Teba nemusí vôbec zaujímať lebo je to fakt každého osobná vec) moderné hračky absolútne nepáčia, s kúskom drievka a bavlneným štvorcom urobíme po vývinovej stránke lepšie, ako s 300 farebnou plastovou hrkálkou OEKO certifikovanou vysterilizovanou 500x - opäť nejednoznačné, javí sa že stimuluje ale stimuluje slabo, pretože pozornosť dieťaťa sa ešte len vyvíja a pri takejto hračke nevie čo by ako by odkiaľ by, tak sa na to radšej vykašle, alebo pozerá ako vyoraná myš. Áno. Deti potrebujú rôznorodosť vo farbách, materiáloch aj textúrach. Potrebujú obhmatať drevo, kov, textil, namočiť sa do vody, dotknúť sa trávy či snehu. Potrebujú si rozvíjať zrak, ale začínajú kontrastne čierno-bielo, pokračujú červenou, zelenou a okolo 5. mesiaca vidia paletu a osvojujú si hĺbku. Vkladanie vecí do úst má nesmierny zmysel z hľadiska kognitívneho, keďže čuch a zrak so sluchom doplňuje ochutnávanie sveta (doslova) a tiež hmat, no zároveň tak osídľujú svoje telíčko mikroorganizmami, budujú si imunitu a poskytujú perfektnú vzorku pre objasňovanie hygienickej hypotézy, ktorou sa svet v súčasnosti zaoberá. Áno. Dieťa skutočne nepotrebuje hypoalergénnu domácnosť. Taktiež je to dôležitý medzník z hľadiska vývinu dutiny ústnej a oromotoriky, ale o tom inde.

... samozrejme, keď chce človek peknú ale predovšetkým efektívnu hračku, je potrebné sledovať bábätko. O čo aktuálne javí záujem? Chce sa pozerať? Snaží sa niečo chytiť? Pokúša sa otočiť? Zaujímajú ho zvuky? Vykladá a vkladá, nakladá a odkladá? Pchá veci do zástrčky? Na všetko lezie? Zabudni na tabuľky. Život je inteligentný, on vie čo kedy kde a keď je tam problém, všimneš si ho.

Keď teda odhadneš, čo by Tvoje dieťa práve potrebovalo na svoj vývin, siahneš po aktivite. Samozrejme, že Ťa to dovedie k montesori. Vieš čo je ale smutné? Že niečo tak prirodzené ako zapojenie dieťaťa do bežného života a diania, že jednoduché hračky zamerané na stimuláciu "len" zopár alebo len jednej funkcie (pretože TAK sa táto funkcia v skutočnosti rozvinie lepšie) musíme nejako špeciálne nazývať. Veď je to prirodzené!

---

No a ... čo tá nápady stimulujúca nuda a mindfulness?

Keď nie sme často schopní stimulovať naše deti tak akurát, slovko nuda v nás tým pádom musí vzbudzovať ohromný stres. Ak necháme naše deti nudiť sa, ak im nevyplníme každú chvíľu my, sú dve možnosti. Buď si tie chvíle vyplnia samé, alebo len tak Budú. Obe situácie sú perfektné.

Ak si tieto nudné chvíle vyplnia samé, zapoja svoju kreativitu a činnosť si nájdu. Staršie deti si vymýšľajú unikátne hry s pár vecičkami ktoré nájdu pohodené vonku, čím sa skutočne rozvíja divergentné myslenie, tak dôležitá vec, ktorá pomôže dieťaťu nekôr vo vynaliezavosti, svojpomocnosti, inováciach a možno tiež ku kritickému mysleniu.

Druhá možnosť je, že dieťa "upadne" do mindfulness meditácie. Prosím. Neberme deťom príležitosť osvojiť si túto zručnosť, lebo my starší sa jej môžeme už len spätne učiť, deti ju v sebe prirodzene majú. Skrátka nič, len sledujú svoje okolie, nič nesúdia, oni len sú. Mnoho štúdii sa zameriava na efekt mindfulness meditácie, a je ich niekoľko. Regenerácia, regulácia emócii, sebarozvoj, štrukturálne a funkčné zmeny mozgu - aby som pár vymenovala.

Samozrejme, nikto nehovorí o tom, aby sa deti NIČ LEN nudili. To je cesta k depresii. Ale tá správna nuda je ako fest drahá hračka. A vieš čo? Skoro sa už nevyrába.

---

Prienik s jógou.

Brahmacharya, je súčasťou jogovej filozofie v rámci yám, konkrétne štvrtá. Aby som to zjednodušila, yama je prvý etický balíček jogy, ktorý obsahuje 5 zásad, ako si vyvíjať náš vzťah k svetu. My voči/k nemu. Tento komplikovaný názov v sebe zahŕňa mnoho - ostatne, ako všetko v jóge. Jednou zo súčastí tohto bodu je nepresycovanie zmyslov, alebo správne využitie energie, niekedy aj byť sám.

Osobne sa mi najviac páči prvá možná definícia. Dať si pozor na to, čím sýtim svoje zmysly a nezahlcovať ich. Je to niečo ako naša vetička "menej je viac".

Vyššie popísaným prístupom vieme túto zásadu rozvíjať už od bábätka.