Multitásking - zlodej času

“Jasné, že na materskej sú ženy. Materská vyžaduje veľa multitaskingu. To my muži nevieme.”

Takto nejak znela replika mojho šéfa, keď prišlo na voľnú debatu o materskej dovolenke. Že mozgy mužov a žien fungujú skutočne inak, a teda že na mnohé sa nedá hnevať ani z jednej zo strán, vieme (viac čítaj tu.) Ale že materská može byť príležitosťou prestať brať multitasking ako devízu - či si muž alebo žena, a či už toto tvrdenie o multitaskingu je pravdivé alebo nie - o tom má byť toto popísanie, ktoré práve čítaš. A píšem ho s plnou aroganciou, že v tejto téme neuznávam iné pravdy.

Čas je relatívny

Možno si mal pri čítaní názvu tohoto popísania pocit, že som sa pomýlila. Multitasking má byť predsa o šetrení času, no nie? Napriek tomu tu naznačujem, že multitasking nám náš drahocenný čas vlastne berie. Vychádzam z toho, že čas je relatívny - Einsteina hádam nikto nebude spochybnovať. V tom prípade potom nejde o to, koľko toho času reálne je, ale ako ho cítiť. Možno si spomenieš na profesora Slaghorna v Herry Potterovi, keď vysvetľoval, ako fungujú jeho presýpacie hodiny. Pomaly sa sypú pri podnetnej konverzácii, rýchlo v opačnej situácii. Je to presne ako v živote, len si treba uvedomiť, že podnetné je úplne všetko. Aj obyčajný posed a pohľad a knísajúci sa strom. NIE je to strata času. Je to jeho (pocitový) zber.

Keď sa budeme naháňať celý deň a plniť v ňom naše povinnosti, hojne využívajúc schopnosť multitáskingu, čas sa bude doslova sypať. Sme šťastní. Povinnosti odsypajú - ale s nimi aj náš čas. Pocitový, aj ten celkový. Čas v tomto prípade cítime že letí. Ak si takto vypĺňame dni a takto do nich "vnárame" aj naše deti, ľahko nadhodíme vetičku "ale to letí!" Pozrieš sa na svoje dieťa večer a obrazne povedané - je iné ako bolo ráno. Ale keď sa budeme držať zásady “one thing at a time”, všetko pojde tak pomaly, že možno aj znervóznieš a začneš sa nudiť. Lebo asistovať svojou holou prítomnosťou dieťaťu keď si oblieka gate (a to očividne naopak), je ťažká nuda. Či? No každé obliekanie Tvojho dieťaťa zrazu bude trvať 20 minút a nie 5 a ako bonus získaš spolupracujúce dieťa, i keď - s nohavicami oblečenými naopak, nepodstatné - a vyrovnané nielen tváre ale aj rozpoloženie pri odchode z domu. Varenie už nebude zhon, ale spoločná aktivita. Výlet bude možnosť, nie povinnosť, lebo aj ten piknik pod stromom na lúke nad domom znie ako dobrodružstvo.

Aj tu Ti čas bude tiecť, ale akosi pomalšie. A o to nám ide.

Keď varíš, var, neodpisuj, nevolaj. Keď sa hráš s dieťaťom, buď tam s ním, nerozmýšľaj nad ďalším programom dňa, alebo koľko fľakov má na tričku a z čoho. Hovorí sa tomu aj mindfulness. Vyzerá to, že preklad je "plná myseľ". Lenže prítomnosti.

Nerobíme to len pre ne

Naša hlava zároveň nemá schopnosť automatického pochopenia, že “teraz relaxujem, tak spúšťam teta a alfa vlny a hlásim rekonvalescenciu”. Funguje v zabehnutom režime, takže so svojou neutíchajúcou potrebou “niečo robiť” prestane - nadnesene povadé - až po dobrej terapii. Samozrejme, v našej spoločnosti je najznámejšiou fugovacou firmou smartfón. Dokonale vyplní aj 5 sekundový prestoj minimálne kontrolou mailov, alebo automaticky vedeným klikom na sociálnu sieť, kde nám ako bonus ku káve zabalí aj dopamín navyše. Stačí video s kývajúcim medveďom na zadných a možeme fungovať ďalších - povedzme - 10 minút? Že je to naprd vieme už po týchto riadkoch. Ako veľmi - hovorí mnoho psychológov a neurovedcov, ktoré smarfony prirovnávajú k drogám, nakoľko targetujú presne tie centrá mozgu, ktoré sú zasiahnuté v prípade vávislostí na alkohole, drogách atď.

Také "malé" uvedomenie v tomto zmysle je aj používanie telefónov počas spánku nášho dieťaťa, alebo keď s ním skrátka nie sme. Tí z nás, ktorí sme sa vzdali telefónov na čas trávený s našimi deťmi ho častokrát horlivo vyťahujeme v čase ich spánku. Minule mi pri tomto počine ale došlo, že obmedzenie času tráveného na telefóne nie je darom len pre Olíviu, ale aj pre mňa. Pre vzťah sama so sebou, pre moju potrebu odpojenia sa od sveta - ktorú nemám pre svoju introverziu, ale pre fakt vyplývajúci z toho, že som človek. Potreba sa odpojiť a byť sám je teda univerzálna, líši sa len úroveň, ostatne, ako pri všetkých potrebách. Niekto toho unplugg potrebuje viac, niekto menej, no v istej miere všetci. Chce to len dobrý tapas na oslobodenie - alebo aj disciplínu. To, čo by sme povedali nášmu dieťaťu môžeme aj sebe, pravidlá platia aj pre nás. Záleží, ako si ich nastavíme a podľa akých hodnôt.

... a sociálne siete sú len časť problému, čo krásne zhrnula Erika Komisar v podcaste “How broken schools and “#metoo” dating broke our sons”. Problém nie je len v sociálnych sietiach. Problém je v smartfónoch (alebo respektíve touchpadoch) ako takých. Neumožňujú nám odpojiť sa (od sveta a byť sám so sebou). Sme neustále napojení na dianie v spoločnosti širokej či úzkej a z toho sme potom jednoducho povedané - dysregulovaní.

Ak to máme MY takto, ako môžeme čakať iný priebeh u našich detí? Ukazujeme im, ako sa narába s nudou, s voľným časom (tým hodinovým aj 10 sekundovým), ako sa zabaviť, ako sa spojiť s druhým, ako konverzovať. Je to pandémia spoločnosti a na deti (a povedzme si bez servítky, že aj starších ľudí) sa zapisuje najväčšmi. Asi ako s vírusom. Tiež sú v najväťčšom ohrození malé deti a seniori, prípadne ľudia so zhoršenou imunitou (kde by sme mohli pre tento príklad zaradiť puberťákov, i keď, tam sú už asi dôsledky).

Váha dňa sa meria množstvom aktivít

Druhým presvedčením spoločnosti je, že deň sa váži podľa množstva aktuvít v ňom. Mnohí sme nervózni, keď sa nám nedarí držať sa plánu, respektíve - predstav napĺňať deň rôznymi zážitkami. Snáď najkrajším (aj keď - ospravedlňujem sa za výraz) - najzvrhlejším - príkladom sú niektoré atrakcie pre deti. Boli sme aj my a bola som smutná. Bol to dokonalý odraz toho, ako fungujeme v našich bežných životoch. Snaha zastavať každý centimeter štvorcový, aby s každou otočkou v areáli náš zrak padol na niečo nové, zaujímavé, "podnetné", niečo, čo naplní našu spoločnosťou konštituovanú potrebu byť stimulovaný a zažívať, inak náš deň a snáď ani my nemáme cenu.

Tak je to aj v živote.