​Vec sa má takto.

 

Dieťa sa rodí ako balíček reflexov, ktoré mu umožňujú prežiť. Je to tak preto, lebo nemá zrelú nervovú sústavu a vyššie mozgové centrá zodpovedné za vôľové pohyby ešte “nedozreli” (nepoprepájali sa zo zvyškom, nedošlo ešte k myelinizácii, synaptogenéza je ešte len na počiatku). Práve suckling (esprávne zlučované s pojmom sucking, čo je všeobecný pojem pre sanie) je jedným zo spomínaných reflexov. Po spustení hľadacieho reflexu (pri stimulácii kútikov úst alebo hornej pery), kedy sa bábätko natáča za prsníkom, sa otvárajú jeho ústa. Hľadá prsník. Keď ho nájde, tento vchádza šikmo nahor k hornému podnebiu, až sa bradavka ľahko dotýka makkého podnebia. Ústa sú doširoka otvorené, sucklingový reflex sa spúšťa dotykom tvrdého podnebia (respektíve bodu, kde sa tvrdé podnebie spája s mäkkým). Práve preto je tak podstatné hlboké prisatie bábätka, na ktoré každá laktačná tak dbá. Touto polohou sa teda spúšťa suckling, kedy sa jazyk bábätka posúva dopredu a dozadu, popod prsník. Mlieko sa z prsníka zároveň uvoľňuje vytvorením podtlaku, a teda dokonalým uzavretím dutiny, nie kompresiou, respektíve stláčaním. Toto je jeden z ďalších kľúčových rozdielov medzi fľašou a prsníkom - pri prvom dieťa získava mlieko práve kompresiou, pri druhom podtlakom. Jazyk je väčší než sa zdá, vypĺňa celú spodinu ústnu, a tým pádom sa nehýbe len to čo vidíme ako “jazyk”, hýbe sa celá sánka. A práve tento ohromne veľký sval sa trénuje aj spomínaným podtlakom, nakoľko na taký podtlak potrebuje mať jazyk naozaj dobrý tonus, ktorý sa podtlakom "cvičí". Zároveň sa obojstranne stimulujú žuvacie svaly, medzi nimi musculus temporalis, pterygoideus lateralis či risorius.

​

Tu prichádza kľúčové obdobie - okolo 3.-4. mesiaca. Áno. Ako rodičia tento vek poznáme veľmi dobre v kontexte rôznych zmien v správaní bábätka, ukončenia štvrtého trimestra, zmien architektúry spánku dieťaťa a podobné chuťovky. Pridám teda ďalšie míľniky, ktoré sa spájajú aj s pojmom laktačný štrajkt. Vek bábätka medzi 3.-4. mesiacmi sa vyznačuje mnnžstvom zmien na strane matky aj dieťaťa. Čo sa týka matky - mlieko sa už v prsníkoch netvorí do zásoby, teda končí hormonálne riadene laktácie, a prechádza sa na autokrinnú reguláciu cez trochu iné hormóny (známe ako ponuka - dopyt). Dieťa tak po prisatí na prsník nedostáva mlieko okamžite, musí prsník (a daný hormón v ňom) stimulovať saním nejaký čas, kým reflex uvoľní mlieko. Matka môže toto obdobie pozorovať napríklad aj tým, že jej zmäknú prsníky. Aj toto zmäknutie ako také je evolučne neskutočne dôležitá vec. Tým, že prsník zmäkne, dieťa sa musí naučiť získavať mlieko omnoho zložitejším spôsobom, ako doteraz (pamätám si, ako bola dcéra v tomto čase pri dojčení spotená). Svaly sa tým trénujú o čosi viac a dieťa sa stretáva s frustráciou, ktorú sa učí prekonávať v tom najbezpečnejšom možnom kontexte vôbec - pri matke na prsníku. Prekonanie tohoto obdobia správnym spôsobom bude viesť k viacerým pozitívnym veciam - dieťa sa naučí omnoho lepšie používať svaly tváre a jazyka (s čím súvisí vývin reči a komunikácie), spoločne s matkou prekonajú náročné obdobie a naučia sa, že ich vzťah nezničí ani takáto frustrácia a matke sa telo hormonálne upokojí (minimálne sa nemusí obávať premočených tričiek). Táto zmena na strane matky ide ruka v ruke so zmenou aj na strane bábätka. Sucklingový vzorec mení na suckingový, ktorý je zrelší a efektívnejší z hľadiska získavania mlieka. Dieťa už nesaje reflexne, ale vôľovo, a teda jazyk sa nepohybuje už len dopredu a dozadu, ale aj nahor a nadol. Je to tiež čas, kedy je dieťa omnoho pevnejšie, a aj v hrubej motorike vidíme, že vôľové pohyby preberajú prim, primitívne reflexy integrujú. Aj suckling je primitívny reflex, ktorý integruje niekedy v rozmedzí od 3-6 mesiaca. Čo mnoho žien v tomto čase neminie, je laktačný štrajk (ďalši. akoby ten v 2 mesiacoch kvôli rapídnemu vývinu a zreniu zraku nestačil). Dieťa sa môže odťahovať od prsníka, odmietať ho, plakať, môže byť ochotné dojčiť sa len za určitých podmienok (keď je dobre neuroregulované) a matka si toto môže vysvetliť tak, že má málo mlieka, alebo nedajboh, že sa jej dieťa odstavuje. Ak ste v tomto stave, pokojne sa mi ozvite, pozrieme sa na to objektívne, o ktorý scenár sa jedná. Riešenie nie je podanie fľašky (nakoľko áno, na nej sa dieťa zaručene upokojí, keďže sa vráti k spôsobu sania, ktoré využivalo doteraz a teda ho aj dokonale ovláda,  a tiež nemusí riešiť frustráciu z toho, že musí neuveriľnú minútu sať na prsníka nasucho), odstavenie a za mnohých oknolností ani opätovná snaha navýšiť tvorbu mlieka.

 

A tu sme si vysvetlili ten fľaškovo-cumľový problém. Sanie na nich umocňuje a podporuje sucklingový vzorec, teda predozadný pohyb jazyka a orány vývin dieťaťa tým degraduje, tonus v orofaciálnych štruktúrach klesá. Ten pokročilejší vzorec totižto nie je možné na nich realizovať, to je možné len na prsníku, keďže je absolútne prisposobivý a tvárny (a to je tá evolúcia - že dokonca v 3.-4. mesiaci zmäkne, aby sa absolútne prispôsobil ústam dieťaťa).

 

​

Kým teda dlhodobejšie dojčenie nič len stimuluje potrebné svaly a ide ruka v ruke s vývinom, fľaša je tá, ktorej dlhodobé používanie sposobuje problémy. Nejde ruka v ruke s vývinom - ide opačne, a to práve tým, že podporuje vývinovo mladší vzorec sania a všetko čo s ním súvisí

 

Nehovoriac o tom, že pri saní z fľaše sa absolútne nezapájajú svaly hýbajúce sánkou, čím sa problémy len nabaľujú. Sanie na prsníku teda skutočne posobí ako posilňovňa, pretože okrem všetkého čo tu padlo, sanie na prsníku vyžaduje od dieťaťa úsilie a energiu, veď sa nejeden krát pritom aj spotí. Prečo asi?

 

​

 

Kazí sa (dlhodobým) dojčením pokojová poloha jazyka?

 

V skratke - absolútne nie. Pripájam túto štúdiu a túto štúdiu, ktorá sledovala celkom peknú vzorku detí a zisťuje, že dlhodobé dojčenie práveže zvyšuje šance, že dieťa bude dýchať nosom, tým pádom jazyk zaujíma spomínanú pokojovú polohu, kde sa jeho špička opiera o zadné rezáky a dychová vlna teda prechádza nosom. V tejto štúdii dokonca nájdeš výrok, že dojčenie po 5. mesiaci života posobí ako protektívny faktor proti strate perného uzáveru, cháp, dojčenie po tomto čase zvyšuje šance, že pery (a vôbec všetky svaly perám napomáhajúce v tom byť zatvorené) budú dostatočne silné na to, aby sa udržali spolu. Tým pádom má dieťa ústa zavreté a dýcha nosom, tým pádom je pokojová poloha jazyka dosiahnutá.

 

Možno ťa mätie obraz, ako má dieťa prsník v ústach a spí na ňom, a pritom je predsa jazyk položený dole, no nie? Áno. Toto ale neovplyvňuje to, v akej polohe bude jazyk vtedy, keď dieťa prsník v ústach nemá. Toto ovplyvňujú iné faktory, a tie sme si vypísali vyššie. Je to práve tonus jazyka a vobec všetkých ostatných svalov, ktoré držia štruktúry na tvári a vnútri lebky v správnej polohe. Keď spíš na chrbáte cez deň Ti nohy fungujú. Prečo? Lebo majú dobrý tonus, nie preto, lebo s nimi stále kráčaš, aj keď spíš. Dá sa to asi uviesť ako príklad, nie? V závere tohoto odstavca podškrtnem význam dobrej pokojovej polohy jazyka, ktorá teda stelesňuje špičku jazyka za hornými rezákmi, zvyšok jazyka sa podtlakom dvíha k tvrdému podnebiu a teda pokiaľ človek nerozpráva, ústa sú zatvorené. Je esenciálna pre správne dýchanie, vývin orofaciálnych štruktúr - a teda aj estetiky tváre - a artikuláciu. Taktiež sa zitilo, že dýchanie ústami je faktor pri vzniku alergii.

 

​

 

Takže záver?

 

WHO odporúča dojčenie v dĺžke 2 roky a viac. Dojčenie je pomoc imunlogická, emocionálna, sociálna, dokonca kognitívna (áno, existuje štúdia dokazujúca lepšie rozumové schopnosti dojčených detí) a tiež fyziologická, kde máme všetky logopedické faktory, artikuláciu a pokojovú polohu jazyka ovplyvňujúcu ďalších X faktorov nevynímajúc a ortodontické, kde patrí vývin čeľustí. Ešte raz. Dojčenie je pre všetky svaly, ktoré sa podieľajú na výslovnosti, posilňovňou. To, že spoločnosť má názor na dlhodobé dojčenie a ten je často negatívny nezmaže výsledky štúdii a reálne dokazy. Dlhodobé dojčenie je prirodzené, pitie z fľašky nie je.

 

 

Čo možu byť teda negatívne faktory v tejto téme?

 

Nenechávajte dieťa rozprávať s prsníkom v ústach. To by bolo jediné, čo by som povedala. A robí to niekto? Asi nie.

 

Je tu jedna téma, ktorú spomeniem v súvislosti s jedením a rozhodne sa jedná o silný faktor v orálnom vývine. A to je spôsob prikrmovania. Na Slovensku sa hojne odporúčajú kaše. Fakt, že nutrične sú odporúčané recepty pre deti nepostačujúce vedia všade, kde sa odporúča deťom od 6 mesiacov jesť jedlo rodičov a vyhýbať sa detským jedlám, alebo ich dávať ako snack (ak už chceme). U nás však ešte stále prevláda kašovitý prístup, a postupné veľmi rigidné zavádzanie potravín - spolu s kapsičkami, chrumkami a džúsom z fľašky sa to celé naťahuje znepokojujúco dlho. Áno. Toto je presne to, čo u detí prevláda príliš dlho a reálne má dopad na vývin artikulácie a orofaciálnych štruktúr - nie dojčenie. Preto aj ja odporúčam pevnú stravu už od 6. mesiacov, od nástupu samostatného sedu povinne a zavádzanie tekutín formou pohára, neskôr slamky. Fľašu a sŕkalku spolu s detskými potravinami možeme pokojne vynechať. Ak Ťa zaujíma téma príkrmov, pokojne mi napíš.