Existuje výrazný rozdiel medzi pojmami "jazyk" a "reč". 

   Ak chcete porozumieť svojej poruche alebo poruche svojho príbuzného skutočne a do hĺbky, je nutné v prvom rade dostatočne rozlišovať tieto dva pojmy. V skratke povedané - pojmom reč označujeme motorickú (alebo ešte lepšie povedané senzomotorickú) realizáciu reči a pojmom jazyk označujeme skôr jazykový systém (fonológia, gramatika, syntax, slovná zásoba atď.) Dá sa povedať, že keď hovoríme o jazyku, bavíme sa skôr o téme podobnej psychológii a neuropsychológii (prípade lingvistike, neurolingvistike a psycholingvistike) - vzhľadom na to, že jazyk je súčasťou vyšších psychických funkcii, symbolických funkcii. Na reč nahliadame skôr skrz biomechanické, respektíve fyzioterapeutické princípy, nakoľko sa jedná o motoriku výkonných aparátov rečovej produkcie. Pýtate sa, čo je to výkonný aparát? Zo všeobecného hľadiska môžeme povedať, že v podstate oporno-pohybový systém človeka. Výkonný aparát pre chôdzu, ten hlavný, je noha. Respektíve nohy. Hlavný výkonný aparát pre reč je jazyk. 

​

         Keď hovoríme o poruchách motorickej realizácie reči, nezahŕňa to jazyk, ale práve reč. A ako je tento akt riadený?

​

​

Cesta reči

​

       Na senzomotorickom riadení reči sa podieľa hneď niekoľko subsystémov. Ako v prípade úplne všetkého, za samotný nápad rozprávať môže mozog (zas tí istí). Doslova - za nápad. Takže človek musí skutočne najskôr chcieť rozprávať, za čo zodpovedajú prevažne predné časti mozgu (prefrontálny kortex). Z týchto sa informácia posúva do ďalších, hneď niekoľkých oblastí mozgu, ktoré majú nastarosti riadenie niekoľkých telesných systémov, respektíve svalov v našom tele, ktoré vytvárajú reč. Sú to informácie o tom ŽE môžeme svalom pohnúť a aj o tom, AKO ním vieme a máme pohnúť, aby sme dosiahli náš "rozprávačský cieľ". Všetky tieto informácie sa združujú v najvyšších častiach mozgu (povrchových, mozgová kôra) a postupne zostupujú nadol, smerom do kmeňa (ale aj hore, a zase dole, doprava a doľava - obrazne povedané do každej strany, hovorím to aby bolo jasné, že tá cesta nie je taká jednoduchá že čisto zhora nadol, všetky štruktúry sa tam vzájomne ovplyvňujú).

       Z týchto centier sa informácie posúvajú do mozgového kmeňa, kde sú tzv. jadrá hlavových nervov (tých je 12). Niekde na úrovni samotného jadra a jeho výstupu informácia opúšťa centrálny nervový systém a prechádza do periférneho nervového systému. Toto je dôležité spoemnúť kvôli tomu, že do momentu príchodu informácie do jadra bolo všetko riadené kontralaterálne a po výstupne ipsilaterálne. Vysvetlím. Všetky centrá v pravej časti mozgu riadia ľavú polovicu tela a zas naopak, všetky centrá v ľavej časti mozgu riadia pravú časť tela. To zahŕňa ten pojem kontralaterálne. Avšak. Akonáhle informácie dosiahne úroveň jadra a výjde z neho do periférie, tu je už všetko riadené tou istou stranou, teda ipsilaterálne. Dám ešte jeden príklad. Keď človek dostane cievnu príhodu v pravej mozgovej hemisfére, konkrétne v oblasti riadiacej ruku, postihnutá bude reálne ľavá, NIE pravá ruka. To ale neznamená, že keď rúbeš drevo a sekneš si do ľavej ruky, ochrnie Ti pravá. Je to extrémny príklad, na ktorom si vieš ľahšie predstaviť, čo znamená "poranenie" nad úrovňou jadra a čo pod úrovňou jadra.

​

      Ideme ďalej. 

     Informácie nám bezpečne vybiehajú z jadier, nič nám neruší náš nervový systém, čo je ďalej? Kam všade tieto informácie potrebujú doraziť? No. Teraz idú na scénu subsystémy - respiračný, fonačný, rezonančný a artikulačný.

       Keď pôjdeme zdola nahor (teraz v rámci anatómie človeka), pôjdeme od dýchania až do úst.

      Ako prvé je samotné dýchanie (respirácia). Je dôležité, aby bol človek schopný vygenerovať dostatočný výtlak vzduchu cez hlasivkovú štrbinu, pričom tento výtlak musí byť dostatočne silný aj dlhý. Ďalším subsystémom je tvorba hlasu, teda fonácia. Kombinácia zvýšeného tlaku pod hlasivkovou štrbinou a fakt, že hlasivky sú polopriepustné (znamená, že nie sú ani úplne pevné ale ani úplne voľné, laxné), umožní rozkmitanie hlasiviek. Toto rytmické a pravidelné kmitanie, ktoré je mimochodom voľným okom nepozorovateľné je samotná fonácia, teda tvorba hrtanového tónu. spustí to rozkmitanie hlasiviekJe to mozog ako riadiace centrum, ktoré ovláda dýchanie (respiráciu), tvorbu hlasu (fonáciu), úpravu hlasu vo všetkých dutinách ktoré sa nachádzajú nad hlasivkami (rezonancia) a artikuláciu (samotné vyslovovanie hlások, slov, celých prehovorov). Keď sa na to človek takto pozrie, je to neskutočne komplexný systém. Stačí malá porucha v ktorejkoľvek z týchto zložiek a už sa môžeme rozprávať o motorickej poruche reči. 

​

​

Mozog ako riadiace centrum reči

​

   Mozog riadi celý ľudský organizmus a reč nie je výnimkou. Je niekoľko štruktúr, ktoré by tu bolo vhodné vypichnúť. Je to mozgová kôra, mozgový kmeň, mozoček, miecha a jadrá. Samozrejme - nie sú to len tieto štruktúry, ktoré sa zapájajú do reči, ale sú rozhodne ústredné. Mozgovú kôru môžeme rozdeliť na viacero spôsobov, ale povedzme si len o mozgových lalokoch. Máme celkovo 4 laloky. Frontálny (čelový), temporálny (spánkový), parietálny (temenný) a okcipitálny (záhlavový).

     Frontálny lalok je výkonný a má nastarosti riadenie, plánovanie, rozhodovanie, argumentovanie, iniciáciu pohybov a vôbec "nápad niečo urobiť". Ostatné laloky informácie predovšetkým prijímajú, spracúvajú a uchovávajú. Parietálny lalok prijíma taktilné, teda dotykové vnemy, temporálny sluchové a okcipitálny zrakové vnemy. 

    Takmer úplne stredom mozgu ide výraznejšia ryha - centrálna ryha (sulcus centralis). Túto ryhu nám delí mozog na tzv. precentrálnu časť a postcentrálnu časť. Dá sa povedať, že precentrálna časť je skôr motorická (reaguje pohybom) a postcentrálna skôr senzorická (prijíma informácie zo sveta do vnútra a ďalej ich spracúva). Na obrázku nižšie môžete vidieť zobrazenie lalokov aj centrálnej ryhy.